Tranlation of "Toward the New Education" by Kirpal Singh (raw "literate" version)

Smerom k novému vzdelaniu
Človek je považovaný za vrchol a pýchu stvorenia. „Človek nielenže stál pri zrode rozvoja, nielenže je jeho nástrojom i príjemcom, ale predovšetkým je jeho účelom a opodstatnením.“ Človek, ako povedal Pán Ježiš, ktorého Boh stvoril k obrazu svojmu, by mal dokázať, že je hodný Jeho požehnaní. Ale beda, človek dneška zlyhal vo väčšine našich očakávaní. Vďaka svojej márnivosti sa postupne začal považovať za stred sveta a zabudol na svoje nedostatky. Vzdelávaci systém, ktorý mohol vyliečiť všetky jeho choroby a podporiť jeho vývin, sa ukázal byť žalostne nedostačujúci. Dnešný študent nemá kde prísť k skutočnému poznaniu, ktoré by mu pomohlo získať pravé porozumenie života a viedlo by k pravým myšlienkam, pravej reči a pravému činu. Skutočný cieľ vzdelania je rozvinúť charakter a individualitu žiaka, jeho myseľ, vôľu a duševnú silu. Najlepšie vzdelanie je to, ktoré nás učí, že na konci poznania je služba.
Táto „služba“ je iným menom pre lásku a družnosť, ktorá stelesňuje samotnú podstatu osobného a spoločenského života. Láska a družnosť priniesli so sebou pokoj, láskavosť a pokoru, základné hodnoty života, ktoré opakovane zdôrazňovali mudrci a proroci Indie a sveta. Starať sa o tieto hodnoty, praktizovať ich, a prijať ich celým srdcom do života, je to čo poznáme ako Duchovnosť. „Duchovnosť“ nie je pomenovanie zopár náboženoských dogiem. V skutočnom duchovnom živote nie je miesto pre dogmy. Huen Tsang sa raz spýtal Shil Bhadru, riaditeľa Nalandskej Univerzity: „Čo je Poznanie?“ Shil Bhadra odpovedal, „Dieťa moje, Poznanie je vnímanie princípov a zákonov života. A najkrajší princíp je spolupatričnosť – zdieľanie toho, čo máš, s ostatnými.“ Shil Bhadra vraví, že tí, čo varia len sami pre seba, sú zlodeji. Ježiš sa raz spýtal svojich učňov, „Aký prospech má človek, ktorý by získal celý svet a pritom stratil svoju vlastnú dušu?“ Hlas, ktorý priniesol odpoveď, „Žiadny, Ježiš, žiadny,“ bol hlasom Duchovnosti. Desiaty Guru vraví, „Tí, ktorí položia jedlo do úst chudobných a núdzných, tí ho položia do úst mojich.“
Táto schopnosť zdieľať je známa ako Duchovnosť, bez ktorej je celé vzdelanie obyčajnou precvičkou v márnosti. Ako veľký mysliteľ Gentile vraví „Škola bez duchovného obsahu je nezmysel.“ Moderné vzdelanie je veľmi egocentrické a robí ľudí duševne a spoločensky neschopných. Tí potom čakajú od života peňažný zárobok a potlesk pre ich vlastné osobné potešenie, zabúdajúc, že pravé šťastie leží tam kde človek opúšťa svoje malé ja – ego – a hľadá väčšie Ja.
Najdôležitejšia vec na vzdelaní je jeho vzťah k životu. „Poznanie bez činu je prázdne ako tieň.“ Vzdelanie nie je vyschnutý pergamen, je to Duchovná Živá Voda. Škola by mala byť domovom pre učiteľov a žiakov, v ktorých štúdiu, na ihrisku i v denných životoch je odzrkadlená opatrovaná cnosť pokory. Pokiaľ nám naše poznanie neumožňuje vstrebať vznešenosť života, neslúži svojmu účelu. Osvietený a učený muž Al-Ghazali vraví v jeho knihe Dieťa, „Vedz, dieťa moje, že poznanie bez činu je šialenosť, a najvznešenejším činom je služba.“
Hlavná nemoc súčasného vzdelania je, že vo výsledku rozdeľuje hlavou so srdcom. Pokladá dôraz na vývoj hlavy, a do určitého rozsahu zostruje intelekt. Dôležitejšie je však oslobodenie srdca. To sa stane, až v rozume bude vzbudená sympatia k chudobným, slabým a núdznym. Obetavosť pramení zo srdca, a preto srdce potrebuje byť rozprestrené.
Mladí by mali: (1) sa usilovať o ideál obetavosti a nie o city (2) byť prostí, pretože prostota je sila (3) naučiť sa spolupracovať so všetkým, a nenechať rozdiely vo vyznaní alebo v politických názoroch stáť v ceste solidarite (4) prijať tvorivý ideál, ktorý považuje ľudstvo za jedno a službu ako cieľ všetkého poznania. Učitelia by mali školiť žiakov v duchu sympatie a lásky, miešať informáciu s inšpiráciou a poznanie s láskou. Človek môže zložiť univerzitné skúšky a stále zostať nevšímavý voči skutočnostiam života. Môže prečítať tisíce kníh, a stále nebyť nič viac než hrubián. Skutočné vzdelanie ho však spraví skutočne kultúrnym; a dušou kultúry je zdvorilosť. Učenosť môže byť pyšná; kultúra je skromná.
Paradoxne, kultúrna a agrokultúra sú v mnohom podobné. Duševné Kshetra (pole) musí byť kultivované pomocou kázne citov a túžieb. Kto by to mohol povedať lepšie než Buddha, ktorý,
zatiaľ čo rozvíjal analógiu, poznamenal, „Ja oriem a sadím a pestujem, a z mojej orby a sadzby zbieram večné ovocie. Moje pole je náboženstvo; burina, ktorú vytrhávam, sú vášne; môj pluh je múdrosť; moje semeno je čistota.“ Naši Rishis sa modlili, Tamso ma Jyotirgamaya („Veď ma od temnoty k svetlu“).
Táto temnota však nemôže byť osvietená za deň. Tehly, malta, pohodlie ani prepych to nemôžu ponúknuť. Je to vhodná atmosféra, ktorá môže splniť očakávania; preto by dôraz mal byť viac na atmosfére než na pravidlách, príručkách či budovách.
Nežné srdce dieťaťa vyžaduje veľmi jemné ruky. Vzdelanie sa v skutočnosti začína ešte pred samým pôrodom, a tak každá tehotná matka musí mať poskytnutú lepšiu starostlivosť. Je to neustálá spoločnosť láskavosti, ktorá vychováva cnostné osoby. Dieťa je centrum tvorivého života. Potrebuje byť otvorené ako kvet, nežne, so sympatiou, nie silou. Nenechaj dieťa uväzniť v kolotoči skúšiek; nikdy mu nedaj vynadať ani vyhrešiť.
Družnosť má štyri ovocia. Prvé ovocie je Artha, ktoré vyjadruje ekonomickú stránku vzdelania. Druhé je Dharma, ktoré káže úctu k zákonu. Kama poskytuje ľudským bytostiam slobodnejší a plnší rast. Samozrejme, najdôležitejšie je štvrté ovocie, t.j. Moksha, úplné oslobodenie. Je to oslobodenie od našich malicherných ja, ktoré nás pobádajú k všetkej našej neznášanlivosti, obmedzenosti a šovinizmu. Ak nám vzdelanie neumožňuje povzdvihnúť sa z úrovne naších obyčajných ja, naše priemerné mysle do výšiek nad našim bežným vnímaním, nespĺňa svoj pravý zmysel. Je to poľutovaniahodný fakt, že súčasné vzdelanie, ktoré by malo zaistiť celistvý rast ľudskej osobnosti, poskytuje veľmi neúplnú a nedostatočnú prípravu do života.
Podstatnú úlohu v tomto procese má tiež poloha školy. Nemecké slovo kindergarten je v tejto súvislosti veľmi podnetné. Kinder znamená detský a garten záhrada, čo naznačuje, že každá škola by mala byť umiestnená v pôvabnom prostredí prírody. V prastarej Indii bol každý Ashram záhradou prírody. Manav Kendra je umiestnená v zdravom a malebnom prostredí v Údolí Doon s nádherným a vábivým výhľadom na zasnežené štíty Himalájí. V pravej tradícií Manav Kendra – Centrum Človeka – patrí celému ľudstvu pre vytváranie pokoja, pokroku a porozumenia. Inštitúcia bola